Ranný mráz

Ešte jeseň tu nechce byť, ani by nemala,
leto túži naposledy slnečným teplom potešiť,
jemu je to však jedno a ohľadom plytvať sa nechystá,
každé ráno prichádza všetko živé nastrašiť.

Biela je jeho a bude jej čoraz viac,
biele listy na stromoch, ale i na zemi,
krehké halúze počúť pravdupovediac,
lámať sa, praskať, umierať ranami.

Nie je tu nový, bol tu aj vlani i predvlani,
každý ho čaká, avšak nie v septembri.

Príchodom slnka však jasne prehráva,
mizne a odchádza, topí sa, umiera.
Príde však opäť a každým dňom nadlhšie,
prinesie zimu, chlad a vianočné akcie.

Autor:

Taras Kapraľ

absolvent elektroenergetiky s veľkým záujmom o vedy informačno technické, priam až web design-filmovo-fotografické. Baví ho Linux, riešenie problémov automatizovanou cestou, znižovanie ľudskej námahy dostupnými technológiami a komplikovaný opis samého seba.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *