Typický zimný deň bez snehu. Na jednom z internátov našej republiky, kde sa študenti statočne pripravujú na skúšky, ktorých dôležitosť a význam sú práve v tomto období tak často spochybňované, som sa pripravoval aj ja k tej svojej. Nebola to moja prvá tohto-semestrálna a niečo mi napovedalo, že nebude ani poslednou. Sediac nad skriptami, ktoré boli skrátenou verziou skrátenej verzie stručných poznámok môjho spolužiaka, ktorého som ešte nikdy nevidel, ale povrávalo sa, že chodil občasne na prednášky, som si začal uvedomovať svoj hlad.

Na mojej poličke ležali skriptá z iného predmetu, ktorého názov som ešte nevedel, pretože som naň nechodil a instantná polievka čínskeho pôvodu s arómou kuracieho mäsa. Som si istý, že okolo kuracieho mäsa ani len nešla, pretože všetky arómy chutili rovnako. Líšili sa iba tým, ako ťažko sa dali po zaschnutí zmyť z misky a či vôbec.

Po piatich minútach civenia na túto panorámu som stále nevedel, či bude lepšie zjesť orientálnu špecialitu, alebo si namočiť skriptá do teplej vody a pocukriť si ich. Obidve jedla zneli rovnako lákavo. Nerozhodol som sa a skončil som opäť nad učením. Hladný a ešte viac zmätený. Vŕtalo mi v hlave, kde mohol zmiznúť ten vyschnutý rožok z minulého týždňa. Chýbal mi.